Z embryoblastu sa vyvíja plod, trofoblast- z gr.- výživa, ktorý je základom pre vznik placenty, pupočníka a plodových obalov. Plod, placenta, pupočník, plodové obaly, maternica a organizmus matky tvoria počas celého vnútromaternicového vývoja až do pôrodu neoddeliteľnú anatomickú a funkčnú jednotku.
"Krv matky a plodu nikdy nezmieša"
Po implantácii a invázii trofoblastu do maternice dôjde k remodelácii špirálovitej artérie maternice tak, aby fetoplacentárna jednotka mala zabezpečený prísun kyslíka a živín a odvádzanie splodín metabolizmu. Maternálna časť placenty je tvorená z endometria a fetálneho chorionického plátu obklopujúci bazálny plát (plod). Chorionický plát obsahuje rozvetvené chorionické cievy, ktoré sú pokračovaním ciev pupočníka. Ich terminálne časti tvoria bohato vetvené chorionické vily, ktoré umožňujú fetálno-maternálny transport látok.
Materská krv vstupuje cez artérie endometria, obmýva chorionické vily v intervilóznom priestore a odteká žilami endometria tak, že sa krv matky a plodu nikdy nezmieša.
Placenta je orgán, ktorý v tehotenstve zastáva viacero veľmi dôležitých funkcií.
Zaisťuje pre plod prívod kyslíku aj živín, zbavuje ho odpadových látok jeho metabolizmu,
prepustením imunoglobulínov sprostredkuje dieťaťu pasívnu imunitu. Ďalej je placenta významným endokrinným orgánom a produkuje taktiež enzýmy.
Vyvíjajúci sa plod a placenta fungujú spolu a dopĺňajú sa. Tento systém fungovania nazývame fetoplacentárna jednotka.
Prívod kyslíku, živín a ostatných látok.
Dôležitou úlohou placenty je sprostredkovanie výmeny dýchacích plynov, živín a odpadových látok medzi krvou matky a krvou plodu. Obe tieto cirkulácie sú pritom striktne oddelené. Prijímanie kyslíku z materského obehu a odovzdávanie oxidu uhličitého sa deje jednoduchou difúziou. Plod na konci tehotenstva získava z materskej krvi 20-30 ml kyslíku každú minútu.
Funkciu pľúc, t. j. okysličovanie krvi a odvádzanie oxidu uhličitého, zabezpečuje teda placenta. Z nej prúdi okysličená krv pupočnou žilou (vena umbilicalis). Časť okysličenej krvi sa privádza cez pečeňové riečisko do tela a zvyšok je odvádzaný žilami do pravej predsiene. Tu sa mieša okysličená a odkysličená krv, ktorá sem priteká dutými žilami. Časť krvi sa z pravej predsiene dostáva do ľavej predsiene cez otvor v predsieňovej priehradke. Zvyšok krvi potom prúdi do pravej komory a odtiaľ do pľúcnice. Krv z ľavého srdca a aj väčšina krvi z pľúcnice (prostredníctvom ductus arteriosus, spojky medzi pľúcnicou a srdcovnicou) sa napokon dostáva do srdcovnice, odkiaľ je odvádzaná pupočnými tepnami do placenty.
Čo všetko má za úlohu placenta?
Transport živín a ostatných látok z krvi matky do krvi plodu prebieha cez selektívne priepustnú placentárnu bariéru, pričom sa uplatňujú všetky druhy transportu.
Placentárna bariéra zabraňuje prestupu aj niektorých ostatných látok, napríklad baktériám. Mnoho mikróbov však má schopnosť prejsť z materského krvného obehu do obehu plodu.
Ide napríklad o vírus osýpok, ovčích kiahní, rubeoly či iných.
Placenta je veľmi významným endokrinným orgánom. Tvoria sa v nej hormóny dôležité pre udržanie a normálny priebeh tehotenstva, produkuje ich pravdepodobne syncytiotrofoblast.
Z krvi matky sa do krvi plodu pomocou pinocytózy dostávajú aj imunoglobulíny (IgG)
hrajúce rolu pri ochrane dieťaťa v prvých mesiacoch jeho života, kedy jeho imunitný systém ešte nie je úplne rozvinutý.
Ďalším hormónom produkovaným placentou je progesterón. Na konci prvého trimesteru produkuje placenta také množstvo progesterónu, že na udržanie gravidity už nie je potrebné žlté teliesko.
Mimo progesterónu tvorí placenta aj estrogény, a to hlavne estriol, estradiol a estron.
Ich koncentrácia taktiež stúpa v priebehu tehotenstva, maximálne hodnoty dosahujú na konci gravidity. Tesne pred pôrodom však dochádza k prudkému poklesu ich koncentrácie v krvi matky.
Vysoká hladina estrogénov podmieňuje rast maternice aj mliečnych žliaz.
Správne fungovanie fetoplacentárnej jednotky zabezpečíme primeraným a pravidelným pohybom a samozrejme zdravou a správnou skladbou stravy.
Majte sa pekne,
L.